Marianna Némethová-Krajčírová OLY

Pôvodom Košičanka Marianna Némethová-Krajčírová (všeobecne nazývaná Marika) je dodnes najúspešnejšia športová gymnastka v slovenskej histórii. Napriek tomu, že individuálnymi kovmi sa mohla pochváliť len na európskych šampionátoch (jej ďalšie medaily sa zrodili v súťažiach družstiev), patrila v druhej polovici 60. rokov minulého storočia k najlepším gymnastkám na svete. Trojnásobná olympionička a držiteľka dovedna šiestich medailí z vrcholných súťaží (dve striebra z OH, zlato a bronz z MS, dva bronzy z ME) prekonala svoju slovenskú predchodkyňu z predvojnových čias Matyldu Pálfyovú.

Marika sa narodila v Košiciach, ale gymnastike sa vedno s mladšou sestrou Dášou začala venovať v Bratislave, kam sa rodina presťahovala v roku 1956. Do svetovej výkonnosti vyrástla v Slavoji Vinohrady pod vedením trénera Jána Čížika. Ten ju viedol od jej jedenástich rokov.

Na OH 1964 v Tokiu bola ako 16-ročná najmladšia členka československej výpravy. Málokto vtedy tušil, že jej tréningová motivácia vtedy bola vidina psíka. Totiž keď ako štrnásťročná vyhrala juniorské majstrovstvá ČSSR a zaradili ju do širšej reprezentácie žien, otec – dôstojník sa s ňou stavil, že ak sa prebojuje do olympijského tímu, bude si môcť do činžiaku vybrať šteniatko vlčiaka. To ju lákalo viac, než celá olympiáda...

Napokon sa tam dostala a po boku svojho veľkého vzoru – fenomenálnej Věry Čáslavskej, ktorá v Tokiu získala tri zlaté medaily – prispela k druhému miestu družstva. Vo viacboji obsadila 22. miesto. Po tomto rýchlom úspechu Krajčírovej výkonnosť ďalej rástla.

Na svetovom šampionáte 1966 v Dortmunde sa podieľala na historickom víťazstve družstva ČSSR nad dovtedy suverénnym družstvom ZSSR, víťaziacim všade nepretržite od OH 1952. Oba tímy delilo len 38 tisícin bodu. Rusky Čáslavskej a spol. pri blahoželaní sľubovali odplatu o dva roky na olympiáde v Mexiku...

Vo viacboji Marika skončila siedma, v preskoku piata. Zrejme v životnej forme však bola o rok neskôr na európskom šampionáte v Amsterdame. Čáslavská tam predĺžila svoju neporazenosť a vybojovala si tak ako v Sofii 1965 všetkých päť zlatých, ale blysla sa aj Krajčírová – vo viacboji i na bradlách získala bronz, v preskoku a v prostných bola štvrtá, na kladine piata!

Niekoľko týždňov pred olympijskými hrami 1968 v Mexico City vtrhli do Československa vojská Varšavskej zmluvy, ktoré udusili „pražskú jar“ a demokratizačný proces. Naše gymnastky sa vtedy pripravovali v Šumperku. Na tréningoch zavládla po agresii ponurá atmosféra a gymnastky vôbec nevedeli, či sa na olympiádu pôjde. Čáslavská, ktorá na jar podpísala manifest Dvetisíc slov, dogmatickými komunistami označený za kontrarevolučný, trávila so zvyškom tímu len tréningy. Obavy z jej zatknutia spôsobili, že na večer vždy zmizla a skrývala sa na chatách po okolí Šumperku. V hlavnom meste Mexika sa však napokon zišli reprezentanti krajiny napadnutých aj štátov agresorov. Duel československých gymnastiek na čele s Čáslavskou a sovietskych s novou hviezdou Kučinskou pútal prvoradú pozornosť.

V súťaži družstiev vo fantastickej búrlivej atmosfére družstvo ZSSR napokon vyhralo len o 65 tisícin bodu. Marika je dodnes presvedčená, že rozhodkyne mali toto poradie pripravené vopred, aby Čáslavská a Československo nemohli vyhrať všetko. Věra napokon získala z piatich individuálnych disciplín spolu štyri zlaté a jeden strieborný kov. Výborne sa držala aj jediná Slovenka v šesťčlennom tíme. Vo viacboji skončila Krajčírová deviata a v preskoku štvrtá - len 25 stotín od olympijského bronzu...

S odstupom času priznala, že na medailu by musela mať dlhšiu druhú fázu skoku. Cvičila však s veľkými bolesťami, pretože od príletu do Mexika ju sužoval veľký vred na stehne. V súťaži družstiev si pri cvičení na bradlách zo stehna vytrhla kus mäsa. Motivácia všetkých československých gymnastiek v súboji so súperkami, ktorých krajina nás okupovala, však bola bezhraničná a všetky dokázali siahnuť na dno síl – samozrejme, aj Marika.

Aj po odchode Čáslavskej družstvo získalo na MS 1970 v Ľubľane bronzovú medailu. To už bola Marika jeho líderka, veď v tom roku získala titul absolútnej majsterky ČSSR. K tímovému bronzu pridala štvrté miesto na bradlách. Na jej tretej olympiáde v Mníchove 1972 to však už nebolo také slávne. Družstvo kleslo na piate miesto a jeho najstaršia členka – po vydaji už s menom Némethová – vo viacboji skončila osemnásta. Potom ukončila pretekársku kariéru.

Roky pracovala ako trénerka mládeže, v Bratislave viedla napríklad neskoršie reprezentantky ČSSR sestry Hullové či Šarmírovú. Jej dcéra Marianna sa dostala do juniorskej reprezentácie. Od roku 1992 pôsobí v Taliansku, kde sa však venuje hlavne rekreačnej gymnastike.

Autor: Ľubomír Souček