Šport a olympizmus
15 min. čítania

Šport sa v roku 2020 vyrovnával s doteraz nepoznanými situáciami

Profile picture for user Pasuth
Peter
Pašuth
Peter Sagan počas Tour de France.
Foto
TASR/AP

Zverejňujeme ďalší text z časopisu OLYMPIC.sk jeseň/zima 2020, ktorý vyšiel začiatkom decembra. Autor Peter Pašuth sa v ňom pozrel na končiaci sa športový rok, ktorý výrazne ovplyvnila pandémia šírenia choroby COVID-19. Podobný rok ešte slovenský a ani svetový šport nezažil.

Rok ako žiaden iný

Boli to dlhé týždne plné neistoty. Mohutne sa šíriaci nový koronavírus zapríčinil prakticky v celom svete zastavenie športového priemyslu. Od polovice januára sa zrušili desaťtisíce športových podujatí od lokálnych až po globálne. Postupne sa začal v obmedzenom režime športový život obnovovať. Rok 2020 bol v športe ako žiaden iný. A k situácii z predkoronovej doby je ešte poriadne ďaleko.

Pandémia nového koronavírusu SARS-CoV-2 a ochorenia COVID-19 spôsobila najvýznamnejšie narušenie svetových športových kalendárov od druhej svetovej vojny. Ešte nikdy neboli športovci v takej neistote, kedy a za akých podmienok budú súťažiť, ako v roku 2020. Prvé súťaže sa začali rušiť a prekladať v januári, týkalo sa to podujatí v Ázii. Od začiatku marca sa so správami o prerušení športových súťaží a líg roztrhlo vrece. Viaceré podujatia vrátane olympijských hier v Tokiu či majstrovstiev Európy vo futbale presunuli organizátori až na rok 2021. Mnohé ďalšie vrátane majstrovstiev sveta v hokeji vo Švajčiarsku zrušili úplne. Profesionálne športové zápolenia sa konali podľa pôvodných plánov len v štyroch svetových krajinách (Hongkong, Turkménsko, Bielorusko, Nikaragua), aj v nich však postupne sprísňovali opatrenia a obmedzovala sa návštevnosť.

Rôzne motivácie pre reštart

Od začiatku mája začali prichádzať z pohľadu športu aj pozitívnejšie informácie ako tie o rušení podujatí. Športový život sa pomaly začínal rozbiehať, aj keď návrat k normálu je aj dnes stále len zbožným želaním. Postupne sa začali obnovovať futbalové ligy, neskôr sa k nim pridali aj súťaže v iných športoch.

V snahe začať bojovať na rôznych športoviskách sa začali zavádzať rôzne „covidové pravidlá“. Všetky športové federácie boli veľmi obozretné a zdôrazňovali dodržiavanie všetkých protipandemických opatrení, medzi ktorými boli aj zákazy podávania rúk, pravidelné testovanie, meranie teploty, či dodržiavanie rozostupov. Všetky športové priestory sa začali denne dezinfikovať, len aby sa športový život nezastavil.

Športový svet sa v posledných mesiacoch výrazne zmenil. Podrobný opis opatrení v jednotlivých športoch a ich špecifikácii by zabral možno aj niekoľko kníh.

Na mnohých miestach súťaže bez divákov

Aj zámorská NBA dohrávala sezónu 2019/2020 bez divákov a vo zvláštnom režime. Rovnako s obmedzeniami sa začal aj nový ročník.
Foto
TASR/AP

Fanúšikovia najskôr mohli sledovať súboje len prostredníctvom televíznych obrazoviek, neskôr sa v obmedzenom množstve dostali na športoviská. Ale potom zase na mnohých miestach účasť divákov zakázali. Ich prítomnosť v hľadiskách dnes závisí od aktuálnych protipandemických opatrení.

Obnovenie niektorých športových súťaží po prvej vlne koronavírusu bolo jednoduchšie. Niektoré sa však reštartovali s veľkými problémami. Druhá vlna už neznamenala definitívne umlčanie športu. Za presne stanovených podmienok pokračoval.

Športovci sa chceli po pauze čo najskôr vrátiť na štadióny. V mnohých prípadoch motiváciou na obnovenie športových súťaží bola aj ekonomika. V profesionálnom športe sa točia veľké peniaze, televízni vysielatelia potrebovali svojim divákom ponúknuť kvalitný produkt, kluby zase nechceli prísť o významné čiastky rozpočtov. Veď len anglická Premier League by sa predčasným ukončením sezóny musela vzdať 850 miliónov eur z vysielacích práv. I to vysvetľuje, prečo prestížnu súťaž chceli čo najskôr začať, aj keď v krajine ochorelo do času jej reštartu takmer 300-tisíc ľudí na COVID-19 a 36-tisíc tejto chorobe podľahlo.

Obavy, že športovci budú musieť nastupovať na zápasy a súťaže za každú cenu a bude ohrozené ich zdravie a bezpečnosť, len aby sa naplnili marketingové zmluvy, sa našťastie nenaplnili. Jednotlivé subjekty pristupovali k reštartu s maximálnou zodpovednosťou a dali športovcom dostatočný čas na prípravu.

Obmedzenie kontaktu s okolitým svetom

V prvých mesiacoch po obnovení sa svet športu prispôsobil požiadavkám a v maximálnej možnej miere obmedzil kontakt s vonkajším svetom. Hoci sa opatrenia na zabránenie šírenia koronavírusu postupne uvoľňovali, v ich rámci sa bohaté športové organizácie rozhodli pre vytvorenie špeciálnych „bublín“. Bez nich by sa niektoré podujatia neuskutočnili a ligy by nedohrali. Prístup do nich mali len povolaní.

Robert Lewandowski z Bayernu Mníchov sa stal najväčšou hviezdou novým koronavírusom poznačeného futbalového roka.
Foto
TASR/AP

Ako prví si to v malej miere na úrovni klubov vyskúšali futbalisti v nemeckej bundeslige. V polovici mája boli v týždni pred zápasmi mužstvá izolované v jednom hoteli a pravidelne testované. Všetci bundesligisti si museli pozorne naštudovať 35-stranový manuál preventívnych a hygienických opatrení. „Iba najvyšší stupeň disciplíny a precíznosti nám zabezpečí dosiahnuť spoločný cieľ – priviesť sezónu 2019/2020 úspešne do úplného konca,“ uvádzalo sa v dokumente. Pravidelná diagnostika a monitorovanie hráčov boli základným pilierom pre pokračovanie v sezóne. Súpis pravidiel a povinností pre jednotlivé kluby bol pomerne obsiahly. Neskôr z tohto manuálu pri stanovení svojich vychádzali všetky európske futbalové súťaže a podľa jeho základných bodov sa dohrávala na štadiónoch v Lisabone aj Liga majstrov.

Kontakt s okolitým svetom obmedzili športovcom aj v zámorských profesionálnych súťažiach (NHL, NBA, MLS), na všetkých tenisových podujatiach vrátane odohraných grandslamov US Open a Roland Garros (najslávnejší Wimbledon zrušili), i na všetkých cyklistických pretekoch vrátane najväčších Tour de France, Giro d’Italia i Vuelta a Espaňa. Organizátori významných športových udalostí prijali veľmi prísne protokoly, aby hygienici povolili súťaže.

Kontakty medzi športovcami a vonkajším svetom boli v bublinách zakázané, alebo aspoň obmedzené na striktné minimum. „V konečnom dôsledku hráči túto tortúru radi podstúpia, lebo v nich prevládne eufória z toho, že sa môžu venovať opäť svojej vášni. Vždy to tak je, že sa tešíte na niečo, čo ste dlhodobo nemohli mať. Funguje to ako hormonálny koktejl,“ vysvetľoval športový psychológ René Paasch dôvody, prečo nebudú športovci proti vytváraniu bublín protestovať. Mal pravdu, až na zopár výnimiek sa podvolili. Na samotu a neprítomnosť blízkych rodinných príslušníkov sú profesionálni športovci zvyknutí.

Sekera by bol v budúcnosti radšej na opustenom ostrove

Erik Černák (vpravo) sa napokon radoval v netradičnej sezóne zo zisku Stanleyho pohára.
Foto
TASR/AP

Najdlhšie boli v bubline hokejisti zámorskej NHL a basketbalisti NBA. Obe súťaže sa rozhodli dohrať v špecifickom režime svoje sezóny, pod košmi v komplexe Disney World na Floride v Orlande, na ľadových plochách v Toronte a Edmontone. Mali v nich vytvorené výborné podmienky a zabezpečený štandard, na ktorý sú zvyknutí. Napriek tomu po odchode boli všetci šťastní, že sa mohli dostať domov. „Radšej by som išiel na opustený ostrov ako opäť do bubliny,“ vravel Andrej Sekera. „Edmontonská bublina bola úplne odlišná ako torontská. Tam mali chalani k dispozícii futbalový štadión, viacero reštaurácií, jazero, bazény, tenisové kurty i viac možností, kam sa mohli ísť prejsť. Náš svet sa zmenšil len na hotel, malé námestie a štadión. Keď prileteli na vyvrcholenie ligy z Toronta hráči Tampy, bol to pre nich šok.“ V Edmontone strávil obranca Dallasu viac ako 60 dní.

Lepšie sa s nástrahami bubliny vyrovnával obranca Tampy Bay Erik Černák. Na špecifické prostredie zabudol aj vďaka eufórii zo zisku Stanleyho pohára. Aj on priznal, že život v Toronte bol jednoduchší ako v Edmontone.

„Pre každého to však bolo náročné. Dlho som nevidel rodinu, kamarátov, život bol stereotypný. Postupne nám bublina liezla na nervy. Najmä pre hráčov, ktorí majú rodiny a deti, to bolo veľmi náročné. Museli sme obetovať veľa, ale napokon to stálo za to,“ povedal Černák.

Unavené médiá na Tour de France

V normálnej dobe by Tour de France navštívilo 10 miliónov fanúšikov, ktorí by stáli netrpezlivo na štarte, čakali na podpis či fotografiu so svojím favoritom a následne by sa presunuli k trati a mohutne by ho podporovali.

Tento rok však nebolo na Tour de France normálne takmer nič. Organizátori utvorili pre cyklistov nepriedušnú súťažnú „bublinu“ a zvládli aj zabezpečiť prísne opatrenia francúzskej vlády. K trati sa dostalo len minimum fanúšikov, chýbali aj v priestoroch štartu a cieľa. Organizátori oprášili bezpečnostný protokol, ktorý pripravili po teroristických útokoch vo Francúzsku v roku 2015. „Prvýkrát sme využili väčšinu pravidiel, ktoré sme vtedy napísali do protokolu. A pridali sme aj veľa nových,“ povedal riaditeľ Tour Christian Prudhomme, ktorý sa počas pretekov nakazil koronavírusom a na týždeň sa utiahol do karantény.

Opatrenia sa týkali aj práce médií. Už pred začiatkom dostali rozsiahly dokument, ako im bude umožnený, respektíve skôr neumožnený prístup k cyklistom. Nekonali sa žiadne rozhovory pri tímových autobusoch či v okolí hotelov, ani tlačové konferencie s osobnou prítomnosťou jazdcov. Možnosť položiť priamo otázku bola len v prísne stráženej mixzóne. A na ďalšie odpovede bolo potrebné čakať a poslali ich hovorcovia tímov, či už písomne alebo ako video cez sociálne siete. Už to nebola klasická novinárska práca, ale skôr snaha o nadviazanie komunikácie s hovorcami a získanie čo najobsiahlejšieho vyjadrenia cyklistu. „Všetci sú z toho unavení,“ bola v ankete L’Équipe najčastejšia odpoveď žurnalistov po dvoch týždňoch podujatia. Nič totiž nenahradí bezprostredné emotívne vyjadrenia.

Mladenovicová chcela späť slobodu

Aj tenisti sa začali pohybovať v uzavretých zónach. Hneď po prílete na miesto turnaja absolvujú test na koronavírus a bez kontaktu s niekým ďalším odchádzajú do hotelovej izby, kde čakajú na výsledok. Ak je negatívny, môžu sa pohybovať len po hoteli a presúvať sa vo vydezinfikovaných autách na kurt. Vyhradenú zónu nesmú opustiť. V hotelovej jedálni je medzi stolmi ešte špeciálne plexisklo. Tento systém sa uplatňuje na každom turnaji. „Už sme si na to zvykli, aj keď to nie je nič príjemné,“ priznala Bieloruska Viktoria Azarenková.

Kristina Mladenovicová.
Foto
TASR/AP

Francúzka Kristina Mladenovicová však po vyradení v 2. kole US Open označila život v bubline za nočnú moru. „Mám jedinú túžbu, získať späť svoju slobodu,“ povedala Mladenovicová, ktorá bola v New Yorku testovaná dennodenne, keďže prišla do kontaktu s nakazeným krajanom Benoitom Pairém. Na rozdiel od iných tenistiek navyše preto musela zostávať neustále v hotelovej izbe.

Matej Tóth bol napriek neistote nad vecou

S prísnymi hygienickými predpismi sa museli popasovať aj organizátori slovenských športových podujatí. Nariadenia vlády, hlavného hygienika i Medzinárodnej cyklistickej únie museli dodržiavať účastníci septembrových cyklistických pretekov Okolo Slovenska. Cyklisti sa pohybovali v bezpečnej vzdialenosti od divákov, pri vyhlasovaní výsledkov na pódiu sa dodržiavali rozostupy, samozrejmosťou boli testy jazdcov i personálu pretekov. Z logistického hľadiska bolo najkomplikovanejšie zabezpečiť, aby každý tím býval v hoteli na vyhradenom poschodí a mal vlastné stravovacie priestory. Aj keď išlo o podujatie v exteriéri a septembrové opatrenia si to nevyžadovali, platila povinnosť nosiť rúška. V priestoroch štartu a cieľa boli vyhradené zóny, do ktorých sa dostalo maximálne tisíc ľudí. S cyklistami mohli komunikovať len vybraní novinári, ďalší dostávali informácie od mediálneho tímu pretekov.

Oveľa väčšej výzve v čase druhej vlny pandémie čelil Slovenský atletický zväz. Z jari odložený 39. ročník Dudinskej päťdesiatky sa v októbri uskutočnil, aj keď sa neustále menili opatrenia a v čase konania už platil zákaz vychádzania. Matej Tóth vďaka veľkému úsiliu všetkých zainteresovaných a vďaka komunikácii s kompetentnými orgánmi dostal šancu splniť olympijský limit do Tokia a stal sa po strelcovi Jurajovi Tužinskom len druhým slovenským športovcom, ktorý sa tento rok na olympijské hry kvalifikoval. Celkove má Slovensko k dispozícii do Tokia devätnásť miesteniek.

Matej Tóth sa stal prvým slovenským atlétom, ktorý splnil kvalifikačné kritériá na OH v Tokiu.
Foto
TASR/JÁN KROŠLÁK

Dudinská päťdesiatka sa konala vďaka tomu, že pretekári, tréneri, rozhodcovia, časomerači, ďalší personál i médiá sa deň pred začiatkom podrobili certifikovanému antigénovému testu na nový koronavírus. „Zrušenie, presun, neistota – tieto slová nás sprevádzali celou tohtoročnou Dudinskou päťdesiatkou. Aj vo štvrtok, dva dni pred štartom, keď sme nevedeli, aké opatrenia vláda chystá, a či organizátori nebudú musieť zrušiť preteky, som bol naladený optimisticky. Veril som, že sa Dudinská päťdesiatka uskutoční. Tridsať hodín pred štartom bola šanca, vzhľadom na zavedené protiepidemiologické opatrenia, možno len 50:50. Ak by ju zrušili, nič by sa nedialo. Taký je život, išlo by sa ďalej. Určite by som neuvažoval o konci kariéry. Bol som nad vecou, nepripúšťal som si tlak, moja myseľ bola čistá a jasná,“ hovoril po úspešnom štarte pre portál atletika.sk Matej Tóth.

Bubliny sú neudržateľný stav

Všetky sanitárne „bubliny“ umožnili vyrovnať sa so súčasnou situáciou. Svetová zdravotnícka organizácia WHO predpokladá, že pandémia sa skončí do dvoch rokov. Mnohí sa spoliehajú na vakcínu. Aj keď bude k dispozícii, tak kým sa preočkuje celý svet, potrvá to istý čas. Každému je jasné, že bubliny nie sú dlhodobé riešenie. Nikto si nevie predstaviť, že by v nich museli fungovať športovci počas celých sezón. Nie sú udržateľné ani z ekonomických dôvodov. Súťaže vo veľkých kolektívnych športoch už od nich upustili a snažia sa dodržiavať predovšetkým zavedené zdravotné protokoly. Tie nebude nikto spochybňovať, každému je jasná hodnota života.

Dnes si málokto vie predstaviť, že by na zápas či súťaž nastupoval športovec bez negatívneho testu na koronavírus. Na športoviskách sú zavedené prísne hygienické predpisy. Akonáhle sa objaví čo i len podozrenie na infikovanie, športovec putuje do karantény. Súťaže a preteky majú presne nastavené manuály, za akých sa potom môžu zápasy konať.

Otázkou však zostáva, ako dlho profesionálni športovci vydržia bojovať v týchto podmienkach. Ešte pol roka, rok, dva? Kluby a zamestnávatelia im totiž naďalej odporúčajú nenakupovať v obchodoch, nechodiť medzi ľudí, nenavštevovať reštaurácie, vyhýbať sa kaviarňam, objednávať si všetko len prostredníctvom internetu. A testovať sa minimálne raz týždenne nie je pre všetkých rovnako príjemné. De facto profesionálni športovci stále žijú v izolácii.

Zvláštne obdobie medailovo úspešných

Špecifický rok prežívali zástupcovia dvoch medailovo úspešných slovenských športov - rýchlostnej kanoistiky a vodného slalomu.

Po dlhej a búrlivej diskusii sekcia divokých vôd Slovenskej kanoistiky prijala v júli rozhodnutie, že vodní slalomári sa v sezóne 2020 nepredstavia na zahraničných podujatiach vrátane majstrovstiev Európy v Prahe. Tento verdikt potvrdilo v auguste aj valné zhromaždenie. Najlepší Slováci si medzi sebou merali sily len na domácich podujatiach.

„Od marca do októbra som nebol ďalej ako v Bratislave. Je to teda veľmi nevšedná situácia, keďže za normálnych okolností sme dvesto dní z roka preč. Teraz celý čas doma, už ma aj manželka pomaly vyháňala, že choďte niekam, už ste dlho doma,“ smial sa pred odchodom na októbrové sústredenie do talianskej Ivrey Alexander Slafkovský, ktorému spoločnosť na Apeninskom polostrove robili aj olympijskí medailisti v singkanoe Michal Martikán a Matej Beňuš.

Rovnako bez medzinárodného štartu zostali aj naši „štrekári“ z hladkej vody. Aj keď pôvodne zvažovali štart v závere septembra na pretekoch Svetového pohára v Szegede, napokon naň na základe rozhodnutia realizačného tímu seniorskej reprezentácie necestovali. Rovnako učinili aj mnohé ďalšie krajiny. Už pred týmto rozhodnutím zrušili aj majstrovstvá Európy v rumunskom Bascove. Sezóna rýchlostných kanoistov tak vyvrcholila koncom septembra majstrovstvami Slovenska. „Členovia seniorskej reprezentácie napriek chýbajúcim veľkým medzinárodným previerkam zvládli sezónu najmä psychicky veľmi dobre. Vo výbornej forme sa vrátil na vodu Denis Myšák a zvýšil konkurenciu kajakárov. Škoda, že pre zranenie nemohla poriadne trénovať niekoľko týždňov Mariana Petrušová, takže Ivana Kmeťová nemala poriadnu domácu skúšku,“ hodnotil rok športový riaditeľ sekcie hladkých vôd Filip Petrla.

Odznak vsestrannosti
Buďte pripravení zažiariť
Exkluzívny partner
Generálni partneri
Hlavní partneri
Partneri