Danka Barteková OLY

1 B
170cm
64kg
Klub
ŠKP Trnava
Názov strediska
Športové centrum polície
Tréner
Sandro Bellini
Odkedy sa venujem športu
od 1998
Vzdelanie
Fakulta politických vied a medziár. vzťahov UMB v Banskej Bystrici
Záľuby
Zastupovanie športovcov v komisii športovcov MOV. :-)
Úspechy

V streľbe na skeet 3. na OH 2012 v Londýne, 8. na OH 2008 v Pekingu, 3. na majstrovstvách sveta 2005 v Lonate, 2006 v Záhrebe, 2010 v Mníchove a v Granade 2014, majsterka Európy 2008 v Nikózii, 2010 v Kazani, 2018 v Leobersdorfe a 2019 v Lonate, víťazka pretekov Svetového pohára v Maribore 2012 (finále), Káhire (2006, 2009 a 2021) a v Lonate (2012). Šesťnásobná majsterka Európy a dvojnásobná vicemajsterka sveta s družstvom skeetariek. Ako juniorka dvojnásobná majsterka Európy a vicemajsterka sveta. Na vrcholných seniorských podujatiach vybojovala 10 zlatých, 6 strieborných a 12 bronzových medailí.

Na otváracom ceremoniáli OH 2016 v Riu de Janeiro bola vlajkonosičkou slovenskej výpravy.

Ocenenia:

Zaujímavosti: Na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici vyštudovala medzinárodné vzťahy so zameraním na športovú diplomaciu. V roku 2020 za dizertačnú prácu s názvom „Športová diplomacia v kontexte verejnej diplomacie a jej vplyv na riešenie konfliktov v 21. storočí“ získala titul PhD. Je konzultantka Krištáľového krídla. Moderovala viacero kultúrno-spoločenských akcií.

Čo o sebe ešte prezradila: Jej športovými vzormi sú strelec David Kostelecký a biatlonista Martin Fourcade. Dohovorí sa anglicky, taliansky a nemecky. Jej obľúbenými skladbami sú Beautiful day od U2, In The sand od Anouk a What About Us od P!nk. Obľúbenou komédiou je Gossip.

Ďalšie pôsobenie v športe: Počas OH 2012 vyhrala voľby do komisie športovcov MOV, v júli 2013 ju prijali za členku MOV (odvtedy bola aj ex officio členka výkonného výboru SOŠV). Od roku 2018 bola až do augusta 2021 podpredsedníčka komisie športovcov MOV. Viedla koordinačnú komisiu MOV pre ZOH mládeže 2020 v Lausanne a bola aj členka koordinačnej komisie OH mládeže 2018 v Buenos Aires. Pôsobila ako členka etickej komisie MOV, aj komisie pre verejné záležitosti a spoločenský rozvoj prostredníctvom športu, ďalej členka rady riaditeľov Olympic Channel Services S. L. v Španielsku, výkonného výboru Medzinárodnej antidopingovej agentúry (WADA), i zakladateľskej rady WADA.

V roku 2021 sa počas OH v Tokiu znovu uchádzala o zvolenie do komisie športovcov MOV, ale do zvolenej štvorice sa tentoraz nedostala. Plénum Slovenského olympijského a športového výboru ju v októbri s najvyšším počtom hlasov zvolilo do výkonného výboru SOŠV, následne ju exekutíva na návrh prezidenta SOŠV Antona Siekela schválila za viceprezidentku SOŠV. Organizácia ju už pred voľbami navrhla za individuálnu členku MOV. Za ňu ju zvolili na zasadnutí MOV počas ZOH 2022 v Pekingu.

V Londýne jej 29. júla 2012 tiekli slzy veľké ako hrach. Nečudo, veď na olympijský bronz v skeete siahla Danka Barteková po nervy zničujúcom rozstrele medzi ňou a Ruskou Marinou Belikovovou. Slovenka trafila na rozdiel od súperky všetky terče a vybojovala pre svoju krajinu prvú londýnsku medailu. Už pred odchodom na olympijské hry rozstrel dlho trénovala, možno jej pomohli aj tri keltské mince pre šťastie od otca zabalené v kufri. Po súťaži skeetarok hneď hovorila, že si potrebuje pospať, keďže bola veľmi uťahaná. Po príchode na ostrovy dostala totiž angínu, ktorá ju vyšťavila.

Pri pohľade na krehkú dievčinu by jej sotva niekto dával do ruky pušku. Jej otec to však v Malženiciach urobil a aj vďaka nemu má Slovensko o jednu olympijskú medailistku viac. Narodila sa do rodiny poľovníka. Ako jedenásťročná dostala za vysvedčenie vzduchovku. Otec priviedol k streľbe Danku, aj jej o tri minúty staršiu sestru Lenku Bartekovú, definitívne, keď mali trinásť rokov. Danka raz vraj skolila so vzduchovkou aj vrabca, ale odvtedy sa na rozdiel od otca poľovníctvu nechcela venovať.

Jej dvojička Lenka bola tiež špičková strelkyňa na skeet. Stala sa juniorskou majsterkou sveta (Lahti 2002) i Európy (Brno 2003). Medzi ženami sa obe sestry spoločne tešili z titulu majsteriek Európy v súťaži družstiev. Lenka sa však potom vydala za špičkového českého strelca Davida Kosteleckého (olympijského víťaza) a pred športom uprednostnila rodinu.

Barteková sa ešte pred prvým výstrelom učila hrať aj na klavíri, chodila do tanečného krúžku, s dvojičkou Lenkou aj plávať. Keď začala Malženičanka chodiť častejšie na strelnicu, umelecká dráha musela ustúpiť.

Dvojičky si vzal do parády tréner Juraj Sedlák. V tom čase sa takým mladým skeetarkam venovali len Slováci a Američania. Sestry Bartekové v prvých rokoch kariéry nebojovali s rovesníčkami, ale s vyzretými tridsiatničkami. Pre mladé dievčatá to mohlo byť frustrujúce, ale zvládli to. Vzor videli v Andree Stranovskej, ktorá štartovala na olympijských hrách 2000 a 2004 a viedol ju tiež Juraj Sedlák.

Danka Barteková od tínedžerského veku neznášala prehry, bola veľmi cieľavedomá. Postupne si prípravu i každý výstrel prepracovala až do najmenších detailov. Aj na úspešnú olympiádu do Londýna išla s presvedčením, že spravila všetko pre úspech. Postupne dozrela a s trénerom sú teraz rovnocenní partneri. Napriek tomu, že to ťahali spoločne na strelniciach dlhú dobu, ponorková choroba ich obchádzala.

Už v juniorských rokoch patrila medzi najlepšie svetové skeetarky. Dvakrát vyhrala juniorský európsky šampionát (2002, 2004). V roku 2008 si vybojovala prvé zlato z kontinentálnych majstrovstiev aj medzi ženami, ďalšie pridala s družstvom. Vtedy dosiahla aj finálový svetový rekord, keď skolila 99 zo 100 „holubov“. Na európskych šampionátoch si v skeete do konca roka 2021 vybojovala štyri tituly (v Nikózii 2008, Kazani 2010, Leobersdorfe 2018 a v Lonate 2019), jedno striebro a dva bronzy. Ďalšie zlaté medaily má zo súťaže družstiev.

V rokoch 2005 a 2006 bola na majstrovstvách sveta bronzová. Individuálne bronzy si vybojovala potom aj na svetových šampionátoch 2010 a 2014. Ďalšie dve striebra a tri tretie miesta pridala v súťažiach tímov. Je trojnásobná európska šampiónka medzi jednotlivkyňami (2006, 2010, 2018) a šesťnásobná v družstvách. Barteková vyhrala spolu pätoro pretekov Svetového pohára vrátane finálových v roku 2012 v Pragersku. Jej zatiaľ najväčším úspechom je však bronz z OH 2012.

Víťazstvom v pretekoch Svetového pohára 2006 v Káhire si Danka Barteková vybojovala miestenku na OH v Pekingu. Pri olympijskej premiére skončila ôsma. V Číne bola pod tlakom, mesiac predtým utvorila na majstrovstvách Európy v Nikózii nástrelom 99 terčov finálový svetový rekord (po zmene streleckých pravidiel ho medzinárodná federácia ISSF zrušila). Olympijskú súťaž a pozíciu favoritky však psychicky nezvládla.

Po Pekingu jej trvalo zopár mesiacov, kým si definitívne povedala, že umiestenie na OH nebolo až tak zlé. Do Londýna preto išla oveľa ostrieľanejšia. Úspechu podriadila všetko. Zmenila si telefónne číslo, mali ho len jej najbližší. Vďaka tomu ju nikto neotravoval, stránila sa spoločnosti a trénovala najmä v zahraničí. Nepotrebovala potľapkávanie po ramenách, len svätý pokoj.

Na úvod londýnskej súťaže trafila všetkých 25 asfaltových „holubov“ a usadila sa na líderskej pozícii. V druhej položke trikrát zaváhala a klesla priebežne na 3. stupienok. V záverečnej kvalifikačnej časti spravila dve chyby, ale súčet 70 terčov (25-22-23) jej vyniesol v konkurencii 17 štartujúcich nádejnú 2. pozíciu pred popoludňajším finále, v ktorom malo Slovensko prvýkrát svoju zástupkyňu v tejto disciplíne žien.

Pre divákov na londýnskej strelnici bolo finále ženského skeetu adrenalínové. Šestica finalistiek sa snažila zachovať si ľadový pokoj. Každá zbytočná myšlienka mohla ohroziť koncentráciu, rozhodoval každý detail. Barteková do bojov o medaily vstúpila s odstupom štyroch terčov na vedúcu fenoménku streľby Kimberly Rhodeovú z USA. Začala ich chybou, zaváhala aj pri 8., 11., 12. a 20. terči.

Pred poslednou sériou výstrelov bola Danka štvrtá, pričom za dvojicou Wej Ning a Belikovová zaostávala o jediný bod. Číňanka nezaváhala, Ruska však áno, čo rodáčka z Trenčína - hoci bola vo finálovej položke zo šestice finalistiek výsledkovo najslabšia - využila, aby sa na ňu dotiahla a s celkovým súčtom 90 bodov si vynútila rozstrel o 3. miesto. A ten vyhrala 4:3.

Na olympijských hrách štartovala aj v Riu de Janeiro 2016, kde bola aj vlajkonosička slovenskej výpravy na otváracom ceremoniáli. Po pretekoch bola zdeptaná, pretože napriek dobrej príprave skončila až šestnásta, ďaleko za finále. Viaceré chybné výstrely boli pritom veľmi tesné.

V Trnave dlhodobo trénovala pod vedením Juraja Sedláka, ale po Riu sa členka Športového centra polície rozhodla pre zmenu. V posledných rokoch sa často pripravuje v talianskom Montecatini Terme. Tam ju najprv viedol Bruno Rossetti a po jeho vážnom ochorení až doteraz Sandro Bellini.

Že aj po nevydarených OH 2016 naďalej patrí do svetovej špičky, potvrdila znovu v roku 2018 ziskom titulu majsterky Európy v skeete jednotlivkýň i družstiev a štvrtým miestom na MS z Čchangwone. Tam ju len jeden výstrel delil od bronzu. V roku 2019 obhájila v Lonate titul majsterky Európy, bolo to jej štvrté individuálne prvenstvo a jej celková medailová bilancia z vrcholných podujatí (OH, MS, ME, SP, vrátane súťaží družstiev) sa tým dostala k hodnote 10 zlatých, 6 strieborných a 12 bronzových medailí.

Popri športovaní vyštudovala medzinárodné vzťahy na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Už počas štúdia snívala o kariére športovej diplomatky, tejto téme sa venovala aj v diplomovej práci.

Niekoľko rokov po absolvovaní Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov UMB v Banskej Bystrici ukončila doktorandské štúdium v odbore športová diplomacia. A práve v oblasti športovej diplomacie je mimoriadne úspešná.

Počas akademických rokov hovorila, že raz by chcela pôsobiť v Medzinárodnom olympijskom výbore (MOV). V roku 2007 jej Slovenský olympijský výbor sprostredkoval trojtýždňovú stáž v ústredí Európskych olympijských výboroch v Ríme, o tri roky neskôr bola mladou ambasádorkou premiérových olympijských hier mládeže v Singapure. V tejto pozícii podporovala našich mladých olympionikov na účasti na aktivitách v rámci kultúrno-vzdelávacieho programu podujatia.

V roku 2012 bola účastníkmi OH v Londýne s najvyšším počtom hlasov zvolená za členku komisie športovcov MOV. V spojení so ziskom bronzovej olympijskej medaily jej tento diplomatický úspech pomohol v roku 2012 získať prestížne ocenenie Krištáľové krídlo. V novinárskej ankete Športovec roka 2012 skončila tretia za streleckou kolegyňou, striebornou trapistkou z OH v Londýne Zuzanou Štefečekovou a za cyklistickým fenoménom Petrom Saganom.

Vzhľadom na protesty dvoch kandidátov v londýskych voľbách, ktorí boli za porušenie predpisov diskvalifikovaní, si Danka na pôsobenie v komisii športovcov i v samotnom MOV musela ešte takmer rok počkať. Až po tom, čo Športový arbitrážny súd v Lausanne zamietol odvolanie oboch diskvalifikovaných kandidátov, sa mohla plne zapojiť do práce aj mimo strelníc.

Na zasadnutí MOV v Lausanne 3. júla 2013 bola ako historicky druhý Slovák po profesorovi Vladimírovi Černušákovi (člen MOV v rokoch 1980 – 2001) prijatá za členku MOV na Slovensku. Mala len 28 rokov a bola v tom čase najmladšou členkou MOV. Vďaka členstvu v MOV sa automaticky stala aj členkou exekutívy Slovenského olympijského a športového výboru (SOŠV).

Vo februári 2018 Bartekovú zvolili za podpredsedníčku komisie športovcov MOV a v tejto funkcii predsedala 9. medzinárodnému fóru športovcov v Lausanne v apríli 2019. V komisii i v samotnom MOV sa jej pôsobenie malo skončiť počas OH 2020 v Tokiu. Pandémia ochorenia COVID-19 si však vynútila presunutie hier o rok neskôr – a tým sa predĺžil aj jej mandát, ktorý tak napokon predsa len dosiahol osemročné trvanie.

V roku 2021 sa počas OH v Tokiu znovu uchádzala o zvolenie do komisie športovcov MOV, ale do zvolenej štvorice sa tentoraz nedostala. Medzi 31 kandidátmi skončila s 1278 hlasmi siedma, na zvolenie by potrebovala o 339 hlasov viac. „Mimo“ MOV však napokon bola len pol roka.

Plénum Slovenského olympijského a športového výboru ju v októbri 2021 s najvyšším počtom hlasov zvolilo do výkonného výboru SOŠV. Následne ju exekutíva na návrh prezidenta SOŠV Antona Siekela schválila za viceprezidentku. Vedenie SOŠV ju už pred voľbami navrhlo za individuálnu členku MOV. Za ňu ju zvolili na zasadnutí MOV počas ZOH 2022 v Pekingu. V prípade, že sa nestane niečo nepredvídané, jej členstvo v MOV potrvá až do dovŕšenia veku 70 rokov.

V MOV Barteková v minulosti viedla koordinačnú komisiu MOV pre ZOH mládeže 2020 v Lausanne, bola podpredsedníčka komisie športovcov a členka viacerých komisií. Patrila medzi funkčne najvyťaženejších členov organizácie.

Spôsob, akým už predtým veľmi úspešne zvládala popri kariére v streľbe najprv štúdium a potom aj pôsobenie v MOV, bol výnimočný. Snažila sa trénovať aj počas zasadnutí MOV. Nútenú súťažnú pauzu v prvom pandemickom roku zase využila na dokončenie dlho rozpracovanej dizertačnej práce s názvom „Športová diplomacia v kontexte verejnej diplomacie a jej vplyv na riešenie konfliktov v 21. storočí“, za ktorú v roku 2020 získala titul PhD. Napriek diplomatickej kariére naďalej pokračuje v súťažení.

Ako členka MOV mala príležitosť viackrát dekorovať slovenských športovcov medailami na OH a ZOH. Istý čas bola riaditeľkou Krištáľového krídla. Moderovala viacero významných kultúrno-spoločenských akcií, vrátane úvodnej recepcie na ZOH 2014 v Soči, alebo osláv 25. výročia Slovenského olympijského výboru v roku 2018.

Autori: Peter Pašuth a Ľubomír Souček

 
Exkluzívny partner
Generálni partneri
Hlavní partneri
Partneri
Partneri MOV
3_alianz
1_air
14_visa
13_Toyota
12_Samsung
11_pg
10_panasonic
9_omega
8_intel
5_bridgestone
4_atos
2_alibaba
6_cocacola