Danka Barteková OLY

1 B
170cm
64kg
Klub
ŠKP Trnava
Názov strediska
Športové centrum polície
Tréner
Sandro Bellini
Tréner v reprezentácii
Ing. Juraj Sedlák
Odkedy sa venujem športu
od 1998
Vzdelanie
Fakulta politických vied a medziár. vzťahov UMB v Banskej Bystrici
Záľuby
Zastupovanie športovcov v komisii športovcov MOV. :-)
Úspechy

V streľbe na skeet 3. na OH 2012 v Londýne, 8. na OH 2008 v Pekingu, 3. na majstrovstvách sveta 2005 v Lonate, 2006 v Záhrebe, 2010 v Mníchove a v Granade 2014, majsterka Európy 2008 v Nikózii, 2010 v Kazani, 2018 v Leobersdorfe a 2019 v Lonate, víťazka pretekov Svetového pohára v Maribore 2012 (finále), Káhire (2006, 2009 a 2021) a v Lonate (2012). Šesťnásobná majsterka Európy a dvojnásobná vicemajsterka sveta s družstvom skeetariek. Ako juniorka dvojnásobná majsterka Európy a vicemajsterka sveta. Na vrcholných seniorských podujatiach vybojovala 10 zlatých, 6 strieborných a 12 bronzových medailí.

Na otváracom ceremoniáli OH 2016 v Riu de Janeiro bola vlajkonosičkou slovenskej výpravy.

Ocenenia:

Zaujímavosti: Na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici vyštudovala medzinárodné vzťahy so zameraním na športovú diplomaciu. V roku 2020 za dizertačnú prácu s názvom „Športová diplomacia v kontexte verejnej diplomacie a jej vplyv na riešenie konfliktov v 21. storočí“ získala titul PhD. Je konzultantka Krištáľového krídla. Moderovala viacero kultúrno-spoločenských akcií.

Čo o sebe ešte prezradila: Jej športovými vzormi sú strelec David Kostelecký a biatlonista Martin Fourcade. Dohovorí sa anglicky, taliansky a nemecky. Jej obľúbenými skladbami sú Beautiful day od U2, In The sand od Anouk a What About Us od P!nk. Obľúbenou komédiou je Gossip.

Ďalšie pôsobenie v športe: Počas OH 2012 vyhrala voľby do komisie športovcov MOV, v júli 2013 ju prijali za členku MOV (odvtedy je aj ex officio členka výkonného výboru SOŠV). Od roku 2018 je podpredsedníčka komisie športovcov MOV. Viedla koordinačnú komisiu MOV pre ZOH mládeže 2020 v Lausanne a bola aj členka koordinačnej komisie OH mládeže 2018 v Buenos Aires. Je členka etickej komisie MOV, aj komisie pre verejné záležitosti a spoločenský rozvoj prostredníctvom športu, ďalej členka rady riaditeľov Olympic Channel Services S. L. v Španielsku, výkonného výboru Medzinárodnej antidopingovej agentúry (WADA), i zakladateľskej rady WADA.

V Londýne jej 29. júla 2012 tiekli slzy veľké ako hrach. Nečudo, veď na olympijský bronz v skeete siahla Danka Barteková po nervy zničujúcom rozstrele medzi ňou a Ruskou Marinou Belikovovou. Slovenka trafila na rozdiel od súperky všetky terče a vybojovala pre svoju krajinu prvú londýnsku medailu. Už pred odchodom na olympijské hry rozstrel dlho trénovala, možno jej pomohli aj tri keltské mince pre šťastie od otca zabalené v kufri. Po súťaži skeetarok hneď hovorila, že si potrebuje pospať, keďže bola veľmi uťahaná. Po príchode na ostrovy dostala totiž angínu, ktorá ju vyšťavila.

Pri pohľade na krehkú dievčinu by jej sotva niekto dával do ruky pušku. Jej otec to však urobil a aj vďaka nemu má Slovensko o jednu olympijskú medailistku viac. Narodila sa do rodiny poľovníka. Ako jedenásťročná dostala za vysvedčenie vzduchovku. Otec priviedol k streľbe Danku, aj jej o tri minúty staršiu sestru Lenku Bartekovú, definitívne, keď mali trinásť rokov. Danka raz vraj skolila so vzduchovkou aj vrabca, ale odvtedy sa na rozdiel od otca poľovníctvu nechcela venovať. Lenka bola tiež špičková strelkyňa na skeet, stala sa juniorskou majsterkou sveta (Lahti 2002) i Európy (Brno 2003), neskôr sa vydala za českého trapistu, olympijského víťaza Davida Kosteleckého, a namiesto kariéry dala prednosť materským povinnostiam.

Barteková sa ešte pred prvým výstrelom učila hrať aj na klavíri, chodila do tanečného krúžku, s dvojičkou Lenkou aj plávať. Keď začala Malženičanka chodiť častejšie na strelnicu, umelecká dráha musela ustúpiť.

Dvojičky si vzal do parády tréner Juraj Sedlák. V tom čase sa takým mladým skeetarkam venovali len Slováci a Američania. Sestry Bartekové v prvých rokoch kariéry nebojovali s rovesníčkami, ale s vyzretými tridsiatničkami. Pre mladé dievčatá to mohlo byť frustrujúce, ale zvládli to. Vzor videli v Andree Stranovskej, ktorá štartovala na olympijských hrách 2000 a 2004 a viedol ju tiež Juraj Sedlák.

Danka Barteková od tínedžerského veku neznášala prehry, bola veľmi cieľavedomá. Postupne si prípravu i každý výstrel prepracovala až do najmenších detailov. Aj na úspešnú olympiádu do Londýna išla s presvedčením, že spravila všetko pre úspech. Postupne dozrela a s trénerom sú teraz rovnocenní partneri. Napriek tomu, že to ťahajú spoločne na strelniciach dlhú dobu, ponorková choroba ich obchádza.

Už v juniorských rokoch patrila medzi najlepšie svetové skeetarky. Dvakrát vyhrala juniorský európsky šampionát (2002, 2004), v roku 2008 si vybojovala zlato z kontinentálnych majstrovstiev aj medzi ženami, ďalšie pridala s družstvom. Vtedy dosiahla aj finálový svetový rekord, keď skolila 99 zo 100 „holubov“, V rokoch 2005 a 2006 bola na majstrovstvách sveta bronzová. Individuálne bronzy vybojovala potom aj na svetových šampionátoch 2010 a 2014, ďalšie dve striebra a tri tretie miesta pridala v súťažiach tímov. Je trojnásobná európska šampiónka medzi jednotlivkyňami (2006, 2010, 2018) a šesťnásobná v družstvách. Jej zatiaľ najväčším úspechom je však bronz z OH 2012.

Víťazstvom na pretekoch Svetového pohára 2006 v Káhire si Danka Barteková vybojovala miestenku na OH v Pekingu. Pri olympijskej premiére skončila ôsma. V Číne bola pod tlakom, mesiac predtým utvorila na majstrovstvách Európy v Nikózii nástrelom 99 terčov finálový svetový rekord (po zmene streleckých pravidiel ho medzinárodná federácia ISSF zrušila). Olympijskú súťaž a pozíciu favoritky však psychicky nezvládla. Po Pekingu jej trvalo zopár mesiacov, kým si definitívne povedala, že umiestenie na OH nebolo až tak zlé. Do Londýna preto išla oveľa ostrieľanejšia. Úspechu podriadila všetko. Zmenila si telefónne číslo, mali ho len jej najbližší. Vďaka tomu ju nikto neotravoval, stránila sa spoločnosti a trénovala najmä v zahraničí. Nepotrebovala potľapkávanie po ramenách, len svätý pokoj. Na úvod londýnskej súťaže trafila všetkých 25 asfaltových „holubov“ a usadila sa na líderskej pozícii. V druhej položke trikrát zaváhala a klesla priebežne na 3. stupienok. V záverečnej kvalifikačnej časti spravila dve chyby, ale súčet 70 terčov (25-22-23) jej vyniesol v konkurencii 17 štartujúcich nádejnú 2. pozíciu pred popoludňajším finále, v ktorom malo Slovensko prvýkrát svoju zástupkyňu v tejto disciplíne žien.

Pre divákov na londýnskej strelnici bolo finále ženského skeetu adrenalínové, šestica finalistiek sa snažila zachovať si ľadový pokoj. Každá zbytočná myšlienka mohla ohroziť koncentráciu, rozhodoval každý detail. Barteková do bojov o medaily vstúpila s odstupom štyroch terčov na vedúcu fenoménku streľby Kimberly Rhodeovú z USA. Začala ich chybou, zaváhala aj pri 8., 11., 12. a 20. terči. Pred poslednou sériou výstrelov bola štvrtá, pričom zaostávala za dvojicou Wej Ning a Belikovová o jediný bod. Číňanka nezaváhala, Ruska však áno, čo rodáčka z Trenčína - hoci bola vo finálovej položke zo šestice finalistiek výsledkovo najslabšia - využila, aby sa na ňu dotiahla a s celkovým súčtom 90 bodov si vynútila rozstrel o 3. miesto. A ten vyhrala 4:3.

Na olympijských hrách štartovala aj v Riu de Janeiro 2016, kde bola aj vlajkonosička slovenskej výpravy na otváracom ceremoniáli. Po pretekoch bola zdeptaná, pretože napriek dobrej príprave skončila až šestnásta, ďaleko za finále. Viaceré chybné výstrely boli pritom veľmi tesné. Že naďalej patrí do svetovej špičky, potvrdila znovu v roku 2018 ziskom titulu majsterky Európy v skeete jednotlivkýň i družstiev a štvrtým miestom na MS z Čchangwone, keď ju len jeden výstrel delil od bronzu (z MS má v zbierke zatiaľ 2 strieborné a 7 bronzových medailí). V rokiu 2019 obhájila v Lonate titul majsterky Európy, bolo to jej štvrté individuálne prvestvo a jej celková medailová bilancia z vrcholných podujatí (OH, MS, ME, SP) sa tým dostala k hodnote 10 zlatých, 6 strieborných a 12 bronzových medailí.

Popri športovaní vyštudovala medzinárodné vzťahy na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Už počas štúdia snívala o kariére športovej diplomatky, tejto téme sa venovala aj v diplomovej práci. Počas akademických rokov hovorila, že raz by chcela pôsobiť v Medzinárodnom olympijskom výbore. V roku 2007 jej Slovenský olympijský výbor sprostredkoval trojtýždňovú stáž v ústredí Európskych olympijských výboroch v Ríme, o tri roky neskôr bola popri Usainovi Boltovi či Michaelovi Phelpsovi aj jednou z ambasádoriek premiérových olympijských hier mládeže v Singapure. Jej veľká túžba po pôsobení vo svete športovej diplomacie sa splnila po OH 2012, kde ju s najvyšším počtom hlasov zvolili do komisie športovcov Medzinárodného olympijského výboru. Členkou MOV sa stala v roku 2013 (následne aj členkou exekutívy SOV). Vo februári 2018 ju zvolili za podpredsedníčku komisie športovcov MOV a v tejto funkcii predsedala 9. medzinárodnému fóru športovcov v Lausanne v apríli 2019. Napriek diplomatickej kariére naďalej pokračuje súťažiť aj na strelniciach, pre Slovensko vybojovala aj miestenku na olympijské hry 2020. V Tokiu sa bude znovu uchádzať o zvolenie do komisie športovcov MOV.

Autor: Peter Pašuth

Exkluzívny partner
Generálni partneri
Hlavní partneri
Partneri